Preskočiť na obsah

Horenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Horenie alebo spaľovanie (v širšom zmysle) (podľa niektorých zdrojov je synonymum aj slovo oheň) môže byť:

  • oxidačná exotermická reakcia (vznikajúca za istých podmienok), pri ktorej vzniká svetlo [1], resp. presnejšie len takáto reakcia, ak je rýchla (t. j. na rozdiel od autooxidácie, ktorá je pomalá)[2][3]
  • súbor javov, ktoré sa dejú pri oxidačnej exotermickej reakcii[4]
  • (akákoľvek) exotermická reakcia, pri ktorej vzniká teplo [5], resp. v užšom zmysle len takáto reakcia, ak sa pri nej zlučujú dve látky[6]
  • (akákoľvek) rýchla exotermická reakcia [7]

V biochémii sa (skôr v prenesenom význame) označuje ako horenie či spaľovanie aj oxidačná degradačná (t. j. rozkladná) reakcia, napr. tzv. "spaľovanie" sacharidov a tukov pri metabolizme.[2]

Ako spaľovanie v užšom zmysle sa označuje len kontrolované horenie.[1]

Horenie definované ako rýchla exotermická oxidačná reakcia za vzniku svetla

[upraviť | upraviť zdroj]

Horenie vzniká a prebieha za určitých podmienok. Na priebeh horenia je potrebná prítomnosť horľaviny a oxidačného prostriedku v zápalnom pomere a prítomnosti zdroja iniciácie. Horľavina a oxidačný prostriedok spolu tvoria horľavý súbor. Pri horení látok niekedy vzniká