Preskočiť na obsah

Szomolnokit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Szomolnokit
(feropalidit - zast.)
FeSO4·H2O
monohydrát síranu železnatého alebo sulfátu železnatého
Všeobecné informácie
ObjaviteľJózsef Sándor Krenner
(1891)
Pôvod názvupodľa lokality Smolník (maď. Szomolnok)
Klasifikácia
IMA symbolSzo
IMA statusprijatý (pred 1959)
Strunzova klasifikáciaVI/C.01 (8.vyd.)
7.CB.05 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia7.CB.05 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavamonoklinická
Bodová grupa2/m
Priestorová grupaB2/b
Mriežkové param.a = 7.62 Å
b = 7.47 Å
c = 7.12 Å
β = 115,85 °
V = 364.73 Å3
Habituskryštály s prevládajúcimi tvarmi {111} a {-111}, zriedkavejšie {113} a {110}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriesvitný
Farba(y)slabožltý, sírovožltý, hráškovožltý, hyacintovočervený, svetlohnedý
Lesksvetlé odrody - lesklý, tmavšie - mastný, matný
Tvrdosť (Mohs)2,5
Hustotameraná: 3.03 - 3.07 vypočítaná: 3,10 kg.dm3
Štiepateľnosťnepozorovaná
Lomlastúrnatý, nerovný
Optické dáta
Dvojlomδ = 0,072
2V80 ° (vypočítaný 86 °)
Zoznam minerálov
Szomolnokit na Commons

Szomolnokit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave. Jeho ideálny chemický vzorec je FeSO4·H2O (monohydrát síranu železnatého). Vytvára kompletný tuhý roztok s minerálom kieserit, MgSO4·H2O[1]. Jeho typovou lokalitou je Smolník, okres Gelnica spolu s kornelitom a romboklasom. Objavil ich maďarský mineralóg József Sándor Krenner {1839 – 1920)[2][3][4]. Publikovaný bol až po jeho smrti v roku 1928 na základe nepublikovaných materiálov z jeho pozostalosti.[2] Typový materál bol uložený v Prírodovednom múzeu v Budapešti, zničený v roku 1956.[5]

Výskyt a vznik

[upraviť | upraviť zdroj]

Szomolnokit bol nájdený v pyritových baniach spolu s ďalšími síranmi ako produkt zvetrávania pyritu. Vo svete sa bežne vyskytuje v malých množstvách ako produkt zvetrávania sulfidov (napr. pyrit, pyrotit, markazit) v kyslých a relatívne arídnych podmienkach. Jediným kontinentom, kde doposiaľ (2020) nebol opísaný, je Antarktída.

Na typovej lokalite Smolník vytvára drobné kryštály veľkosti 0,5 až 2,5 mm sírovožltej, hráškovožltej, hyacintovožltej alebo svetlohnedej farby, narastené buď jednotlivo, alebo v drúzach na bridliciach, prípadne guľôčkovito-stalaktitových agregátoch toho istého zloženia. Svetlosfarbené kryštály bývajú priesvitné so skleným leskom, tmavšie sú nepriesvitné s matným až mastným leskom. Väčšie kryštály obsahujú niekedy uzavreniny pyritu.[6][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TALLA, Dominik; WILDNER, Manfred. Investigation of the kieserite–szomolnokite solid-solution series, (Mg,Fe)SO4·H2O, with relevance to Mars: Crystal chemistry, FTIR, and Raman spectroscopy under ambient and martian temperature conditions. American Mineralogist, 2019-12-01, roč. 104, čís. 12, s. 1732–1749. Dostupné online [cit. 2026-02-28]. ISSN 1945-3027. DOI: 10.2138/am-2019-6983. (po anglicky)
  2. 1 2 3 KODĚRA, Miroslav; A KOLEKTÍV. Topografická mineralógia Slovenska 3. Bratislava : Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. ISBN 80-224-0102-1. S. 1191 - 1192.
  3. OZDÍN, Daniel. Historické a novodobé významné minerály Slovenska [online]. Geovedy pre každého, Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta,, 2012, [cit. 2026-02-28]. Dostupné online.
  4. OZDÍN, Daniel; KUŠÍK, Dušan. 2. Mineralogical Heritage of Slovakia – A Significant Contribution to Knowledge of Minerals in the World. Slovak Geological Magazine (Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra), 2018, roč. 18, čís. 1, s. 69 - 82. Dostupné online [cit. 2026-03-02].
  5. SZOMOLNOKITE. Handbook of Mineralogy [online]. Mineralogical Society of America, 2005, [cit. 2026-02-28]. Dostupné online.
  6. Szomolnokite [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-02-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]